Čistenie hrebeňa Kráľovohoľských Tatier

Počas jednej z našich prípravných aktivít na Nízkotatranskú stíhačku 2013 sme si tréningovo prebehli úsek Telgárt – Čertovica. Výsledkom nebol len uspokojivý čas, ale aj doškriabané oba bicepsy a nepekná tržná rana na stehne. Potkýnanie a predieranie sa bolo v cene. Ešte v ten istý večer som na mobile písala e-mail pánovi Mezeiovi zo Správy Národného parku Nízke Tatry.

 

Jeho obsah nebol krátky, ale dosť jasný: „Je mi jedno, čo to znamená, dajte mi povolenie, o zvyšok sa postarám.“ Týmito trochu nahnevanými riadkami sa začala séria zháňania povolení, návštev v Beňuši, v Banskej Bystrici, v Pohorelskej Maši, v Pohorelej, v Závadke nad Hronom a všade možne, organizovania, marketingu a mnohých, mnohých, mnohých hodín strávených telefonovaním, e-mailovaním, sumarizovaním a inými záslužnými manažérskymi činnosťami. Výsledky sú nasledovné:

1. Ústretovosť, nadšenie, záujem

Ani raz sme sa nestretli s negativizmom, odmietaním, nespolupracovaním. Či už išlo o pracovníkov Správy Národného parku Nízke Tatry, Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Odštepný závod Beňuš, Klub slovenských turistov, Sekcia značenia KST, redakciu Hiking.sk i ďalších redaktorov, a v neposlednom rade dobrovoľníkov – zrazu sme boli v krajine, kde sa všetko dá a nič nie je nemožné. Slovenský Absurdistan sa zmenil na rozprávku. Úprimný obdiv a vďaka patria všetkým, ktorí akokoľvek priložili ruku k príprave i realizácii. I keď len vysielali vesmírnu energiu. Aj tá veľmi pomohla.

2. Skvelí ľudia

Spoznali sme množstvo nových kamarátov, niektorých počas príprav, iných pri pílení, mnohých len telefonicky alebo e-mailovo. Ani sme len netušili, že je medzi nami také množstvo úžasných ľudí – osobností najrôznejšieho veku, vzdelania, záujmov a pováh. Všetci sú pre nás hrdinovia. Pre to, že sa odhodlali osobne prispieť k zmene, aj keď len maličkej.

3. Krásny, široký chodník plný výhľadov

Bola to drina. Sparťanské nocovanie v telocvični ZŠ Pohorelá, skoré ranné vstávanie, škriabanie sa autami, kam to pustí, hrkotanie v Štefanovom šejkri, celodenná namáhavá práca s pílou, s nožnicami, so sekerou, s mačetou i holými rukami. Kto to nezažil, možno verí, ale nevie. Keď sme sa prešli po vyčistenom chodníku, vedeli sme, že to malo zmysel. Zrazu sa nám odhalili výhľady roky skryté vo vysokej kosodrevine, nemuseli sme preskakovať popadané konáre a stromy, nepchali sa nám konáre borievok do šnúrok od topánok. Konečne sme si mohli vychutnať krásu kráľovohoľského hrebeňa Nízkych Tatier plnými dúškami. Chlapci a dievčatá, dobrá práca!

Vyčistili sme úsek od Andrejcovej po sedlo Priehybka a od sedla Priehyba po Homôľku. Chlapci z NAPANT-u sľúbili, že dokončia úsek od Priehybky po Priehybu, značkári Klubu slovenských turistov na jar terén preznačia a stretneme sa budúci rok v nejakej útulnej telocvični, aby sme sa presekali až na Ramžu.

Ešte raz veľká a úprimná vďaka vám, ktorí ste prispeli k tomuto výsledku.

Ďakuje tím Športového klubu Parbat z Hrnčiarskych Zalužian.

Súvisiaci článok - Brigáda na úseku Čertovica - Priehyba

Autori fotografií: Andrej Vrbický, Peter Basala, Peter Karpjak a Stanislava Sojková.

Partneri

Hosting zadarmo od WebSupport.sk
Vlastný virtuálny server od 5,65 € od WebSupport.sk

ŠK PARBAT © 2016. All Rights Reserved.