Top 10 z našej expedície Pik Lenina 2012

Nr. 10 – Bazár v Oshi

Ísť do Kirgizstanu a nezažiť bazár v Oshi je ako sex bez dotykov. Najväčší trh v strednej Ázii nás pohltil a my sme sa nebránili. Usmiati ľudia ponúkajúci tovar od školských písaniek, cez kimis, oriešky, zeleninu, zápalky, hrnce, po mäso a kozie hlavy – čo len živne človek chce, tu kúpi. A ešte s ním miestni pokecajú o dobrých vzťahoch so Slovenskom, o Dubčekovi a neveste z Ameriky. Na bazáre sme pochopili, ako sa asi cítila Alenka v ríši divov. Udivene.

Nr. 9 – BC

Cestu z Oshu do základného tábora pod Pik Leninom začali Čínania valcovať a asfaltovať minulý rok, tento rok usilovne pracovali ďalej. BC sa buduje niekde medzi Poljanou Edelvejsov a Lukovou Poljanou v doline Ačik Taš vo výške cca 3600 mnm. Veselý Žeňa so svojou družinou nás priateľsky privítali, ubytovali v priestranných, dvojmiestnych stanoch a pripili si s nami slivovičkou a šiškinim lesom. Kuchárky sa o nás vzorne starali a jedálenský stan sme trikrát denne opúšťali s plnými bruškami. Len z výšky pozerajúci Lenin nám prípomínal, že nie sme v škole v prírode.

Nr. 8 – Slovenská vlajka

Sprevádzala nás všade. Počas nášho pôsobenia viala na čestnom mieste v BC vedľa kirgizskej, iránskej a dákej ešte inej. Trepotala sa na veliteľskom stane, šlapala s nami do každého tábora. Bola symbolom našej súdržnosti a upevňovala vzťahy s členmi expedícií z iných kútov sveta. Kto jak Slovák cíti, nech si cepín chytí, a medzi nás stane!

Nr. 7 – C1

Alebo kempovanie na ľadovcovej moréne podobnej krajine na Mesiaci, jediný rozdiel boli desiatky bielych končiarov roztrúsených dookola. Ranná kávička na šutri, študovanie výstupovej trasy ďalekohľadom, kruté ranné vstávanie na aklimatizačné túry, Hantuchová s telefónom v susednom kempe a kovbojove ranné „BREEEEEEEEEEEEEEEEKFEEEEEEEEEEEEEEEST FEEEEEEEST FEEEEST“. Prvý výškový tábor sme si zamilovali.

Nr. 6 – Ľadovec

Šlapať po ľadovci a šlapať po ľadovci nie je to isté. Vyšli sme na Allalinhorn a Rimpfischohorn, vyšli sme na Elbrus a Mont Blanc. Prešli sme sa po ľadovci na  Dachsteine aj Großvenedigeri. Všetko to boli špáračky v nose. Ľadovec na Leninovi nás zničil. Svojimi prudkými výšvihmi, nekonečnými traverzami, bezodnými trhlinami a hlavne pekelnou horúčavou. Vo výškach nad 5000 mnm je UV žiarenie a jeho odraz od snehu silné ako na Sahare. Človeku sa pripeká mozog o prilbu a UV filter 50 sa zdá prislabý. Bože daj, nech to @#$@%^^ slnko zájde za mráčik!

Nr. 5 – C2

Horší „hotel“ si človek už ani nevie predstaviť. Druhý výškový tábor sa stavia pod skalným rebrom medzi ľadovcovými trhlinami a na malom priestore sa tlačí niekoľko desiatok dobyvateľov Lenina so svojimi stanmi, výstrojou a výbavou. Vo výške 5400 mnm už hlava bolí každého a cesta po vodu na skalné rebro je popretkávaná množstvom zastávok na vydýchanie. Aj keď je to len 10,5 výškových metrov od stanu. Rekreácia ako má byť.

Nr. 4 – Sneh

Keď začalo snežiť, čakalo nás ešte 200 výškových metrov do C3. Stany sme stavali za poriadneho chumelenia, Jaffa s Robom schádzali do C2 zabárajúc sa až po pás a my štyria, bojovníci o vrchol, sme čakali v C3 na lepšie počasie. Snežilo celú noc, snežilo celý ďalší deň. Po strávených 24 hodinách v stane za neutíchajúceho ššššššššššššššššššššš padajúceho snehu na stan sme začali pochybovať nielen o našich šanciach o vrchol, ale aj o psychickom zdraví. Po 36 hodinách vo výške 6100 mnm nikto z nás nemal chuť brodiť chodník na vrchol v 50 cm prašane. Ale ani zostup dole nebola žiadna prechádzka ružovou záhradou. Jedine tá šmýkačka do C2 na zadku stála za to.

Nr. 3 – C3

Roztrúsené stany po východnom svahu vrchu Razdelnaja. Hviezdne nebo na dosah – stačí sa len načiahnuť. Dych vyrážajúce výhľady na mohutný masív Pamíru, na vrchol Pik Lenina a ľadovec tečúci niekoľko kilometrov do doliny. Ticho prerušujúce len sneh vŕzgajúci pod ťažkou expedičnou obuvou statočných horolezcov. Romantika ako hrom. Škoda, že my sme si užili len to stále padajúce hnusné biele svinstvo. 

Nr. 2 – Tralalanč

Tento lahodný pokrm zo šáčku stačí zaliať horúcou vodou, počkať 10 minúť a s chuťou hurá do papania. „Nešvindľuj, daj si plnú lyžičku!“ – asi takú veľkú chuť sme mali v C3. Cestoviny, ryža či zemiaková kaša, všetko chutí rovnako „rádioaktívne“ a najlahodnejší je studený obedný travellunch na večeru. Fuj, ešte teraz sa mi dvíha žalúdok.

Nr. 1 – Expedičný tím

Janka, Jaffa, Robo, Maťo, Ivan a ja – 6 odlišných vekov, pováh, povolaní a charakterov, ale rovnako veľkých, skvelých a silných osobností. Spolu sme sa 19 dní smiali, spievali, túlali, bojovali, premýšľali, organizovali, liezli si občas na nervy a hlavne boli na prvom mieste členmi expedičného tímu. Aj keď sme na vrchole neboli, naše stopy zostali silno odtlačené v srdciach ľudí, ktorých sme cestou stretli a ktorí si nás pamätajú ako „slovacku grupu“ – veselú a súdržnú. Pik Lenina bude na nás navždy spomínať.

                                                                                                    

„niekto má rád more a diaĽky
iný sa rád prechádza za dedinou
veď ľudia nie sú zlí keď búria
sa veselou pesničkou“

Fotogalériu nájdete tu.

Partneri

Hosting zadarmo od WebSupport.sk
Vlastný virtuálny server od 5,65 € od WebSupport.sk

ŠK PARBAT © 2016. All Rights Reserved.