Milí naši priatelia a podporovatelia, 

úprimne si vážime, že ste si vybrali práve naše občianske združenie, ktoré podporíte svojimi 2% alebo 3% z dane. Ďakujeme najmä v mene všetkých turistov a milovníkova Nízkych Tatier. Počas víkendu 15.-16.9.2018 plánujeme ďalší ročník dobrovoľníckej brigády na spriechodňovanie a skrášľovanie turistických chodníkov. Môžete sa osobne pridať alebo tiež nás finančne podporiť. Príspevky použijeme na organizáciu a zabezpečenie týchto činností – na úhradu ubytovania, cestovného, drobného občerstvenia, nákup náradia, paliva do píl a organizačné zabezpečenie.

Dokumenty, ak vám zúčtovanie dane robí zamestnávateľ:

- Formulár na poukázanie 2 % alebo 3 %

- Potvrdenie o zaplatení dane z príjmov - vystaví a dá vám zamestnávateľ 

Do predvyplneného Formulára na poukázanie 2% alebo 3% z dane doplňte vaše údaje. Spolu s tlačivom Potvrdenie o zaplatení dane z príjmov, čo vystaví váš zamestnávateľ, ho pošlete do 30.4.2018 na svoj daňový úrad. Miestnu príslušnosť k daňovému úradu si môžete overiť aj tu.

Dôležité! 

Ak chcete poukázať 3% z dane, pošlite na váš daňový úrad okrem uvedených dokumentov ešte aj Potvrdenie o odpracovaní minimálne 40 hodín dobrovoľníckej činnosti v 2017. Radi našim dobrovoľníkom vystavíme potvrdenie o dobrovoľníckej činnosti, ozvite sa nám cez kontaktný formulár. Samozrejme, dobrovoľnícke hodiny ste mohli odpracovať aj inde a potvrdenie môžete použiť pre venovanie ľubovoľnej organizácii.  

Ak si ako fyzická osoba daňové priznanie podávate sami: 

Vypočítate si sumu 2% alebo 3% z dane. Priamo v daňovom priznaní sú uvedené kolónky pre poukázanie 2% alebo 3% z dane. Do daňového priznania uvediete naše kontaktné údaje. Ak chcete darovať 3%, k daňovému priznaniu priložte aj Potvrdenie o odpracovaní minimálne 40 hodín dobrovoľníckej činnosti. Daňové priznanie doručte na svoj daňový úrad do 31.3.2018 a do tohto dňa daň aj zaplaťte.  

Detailnejšie informácie o postupoch v prípade potreby nájdete tu.  

Ďakujeme vám za podporu

Parbatky Sojka a Jaffa

Nuž, každý má svoje myšlienkové pochody a vlastné motívy, prečo vyliezť z tepla postele a ísť s nami píliť kosodrevinu, odhadzovať konáre, nosiť kadejaké náradia po horách a vystavovať sa neduhom i láskavosti počasia. Ponúkame vám pár inšpiratívnych odpovedí z našej ankety.

Už počas čítania výzvy na spriechodňovanie turistického chodníka na hlavnom hrebeni od kosodreviny v Nízkych Tatrách som bol rozhodnutý že na tejto trojdňovej akcii nesmiem chýbať. Prvý krát sme sa zúčastnili ako malá skupina Geocacherov a po dobre odvedenej práci sme si verili, že nám veríte. Okrem odvedenej práci, našou pridanou hodnotou bolo aj pozbieranie a odvoz odpadkov po tiež turistoch.

Milan, ako Huncokár.

Chcel som si vyskúšať dobrovoľníctvo a zároveň pomôcť rozvoju turistiky na Slovensku a spoznať nových zaujímavých ľudí. Všetko sa splnilo do bodky 

Tomáš, po tejto akcii nadšený hod-kosodrevinista a Marvista

Chcel som podporiť dobrý nápad.

kozmonaut bez pasu 

Radosť z možnosti priložiť ruku k užitočnému dielu. 

vegetarián z Podkoníc, motorkár na bicykli

Mám rád naše lesy ;)  

Ondrej, píla je ako moja ruka, hory mám rád

Vlhký ranný horský vzduch nabáda prehĺbiť dýchanie a siahnuť na dno batoha po teplejšom oblečení. Les vonia jesenným lístím a láka oči poobzerať sa po skrytom dubáku. Pri pamätníku neďaleko obce Hiadeľ počuť štrngot náradia. V družnej debate si ho spolu s pílami, benzínom a batohmi chystajú študenti z východu, zamestnanci železiarní, manažér z Bratislavy, zanietený fotograf, cyklista s boľavým kolenom i rodičia s malou dcérkou. Tomu sa popod fúz usmieva lesník v klobúčiku, dvojica štebotavých turistiek a ich nesmelý šofér. Brigáda začína. 

Pri útulni Ďurková si zas partia cacherov (čítaj bežkárov) pod taktovkou usmiatej Jaffy brúsi zuby na vetvičky kosodreviny rastúcej do chodníka. Nie je ich veľa, zato sú huncútsky roztrúsené po hôľnom úseku hrebeňa. Dôkladne zmapované, zaznamenané a sledované čakajú na posledné potknutie a podriapanie turistu. Kde tu vykúka spoza oblakov nesmelé slnko a lúčmi prosí vietor, aby poupratoval rozhádzané chuchvalce hmly z dolín.

V sobotu počasie pritvrdzuje. Vstávame - leje, raňajkujeme – leje, a aj keď s neistou vyhliadkou nastupujeme do áut a vyrážame z tepla privátu smer Ramža či Priehyba polieva nás voda z nebeských kohútikov. Na hrebeni si husté hmlisté mraky s vetrom plnia svoju úlohu a pritom testujú silu našich vôľových vlastností. A v tejto konštelácii ako stvorenej pre rozprávky sa nenápadne a pomaly začnú diať zázraky, hoci sa to neskôr z tepla izby hľadiac na tieto riadky môže zdať ako bežná vec. Prestane pršať. V okolí Ramže sa rozvrčia motorové píly a postupne pod starými suchými kmeňmi, či konármi odkrývajú roky zatarasený chodník. Srdcia skituristov zaplesajú pri každom sprejazdnenom metri. Nad Priehybou sa v sprievode dažďa veta „To je výzva!“ vezme doslovne a ručné pílky s párcentimetrovou čepeľou v zanietených rukách s dávkou trpezlivosti dokazujú priam nemožné.

Nedeľa ukáže, do akých výšok nás vynáša zmierenie s realitou a pripravenosť na najhoršiu možnosť. Vyzbrojení na celodenný lejak sformujeme kŕdlik farebných pršiplášťov vedený expedičným jaskyniarom. Možno sa práve manifestuje sila myšlienok, prianí, odhodlania a ktovie-čoho ešte, keď po vyšliapaní nad čertovickú zjazdovku prestane pršať. Opojení odkrývajúcimi sa scenériami kukáme, akoby sme ich videli prvýkrát v živote a nechávame sa unášať na vlnách nadšenia. Tá chuť do práce – podčiarknutá čírou radosťou, že nám napriek predpovediam neleje za goliere – to treba zažiť! Keď sa po 3 hodinách tohto zázraku rozpršalo až rozlejačilo, ani na jednej tvári sa neskrivil úsmev. Práve naopak. Cupkajúc z chaty M. R. Štefánika sme si v očiach, gestách či v tóne reči čítali, aké šťastie nás postretlo, že nám bolo tých pár nečakaných hodín dopriate. A áno, určite aj to, že tento nádherný i náročný víkend sa chýli k úspešnému koncu. Vďačnosť sa z nás valila podobnými prúdmi ako dažďová voda chodníkom, po ktorom sme sa šmyk sem, šmyk tam dokĺzali na Trangošku.

Hrebeň Nízkych Tatier je rajom pre túlavé topánky, pocit samoty, panenskú prírodu a nádherné výhľady. Svojou členitosťou a úctyhodnou dĺžkou láka vytrvalcov i bežcov, dobrou dostupnosťou a možnosťami občerstvenia zas príležitostných turistov a rodinky s dobrodružnými deťmi. K týmto esám sa tento rok pridala aj vysoká kvalita turistického chodníka na hlavnom hrebeni, kde už len máloktorá čečinka pokriví klobúk na hlave a len pár padnutých kmeňov núti nohu vykrútiť sa do krkolomnej pozície. Nuž ale my sme milovníci prírody, nie internetu. Príďte sa radšej sami pozrieť. Neoľutujete.

Ďakujeme.

Za bohatstvo farieb hôrneho i hôľneho tatranského šatu, ktoré boli pri jesenných lúčoch slnka zážitkom pre zmysly, čo nezachytí žiadny fotoaparát.

Za vôňu kosodreviny, ktorej silice a živice po čerstvom odpílení vábili k hlbokému nádychu.

Za partiu veselých a odhodlaných kamartátov, ktorí opäť posunuli hranice možného.

Za cenných pomocníkov pri pohodlnom priblížení sa k hrebeňu z odštepných závodov Beňuš i Slovenská Ľupča štátneho podniku Lesy SR.

Za posily z radov dobrovoľnej Horskej záchrannej služby Nízke Tatry juh.

Za pochúťky pre brušká, ktoré nám poskytli priatelia z Veglife a Marva.

Za útulnú strechu nad hlavou Privátu na Vršku v Hornej Lehote.

Za finančnú podporu firmy ČEZ Slovensko, s. r. o., ktorá spolu s príspevkami i vašich 2 či 3 percent z dane prispela k úspešnej realizácii 5. ročníka dobrovoľníckej akcie.

Ďakujeme aj všetkým súhlasným okolnostiam, o ktorých možno ani nevieme, ako výdatne k tohtoročnému spoločnému dielu prispeli. 

Text pripravili: Parbatky

Foto: Matej Tokár, Maroš Silný

Blíži sa príležitosť pomôcť pri naplnení ambiciózneho cieľa. Kto sa už pričinil alebo doteraz len váhal, pridaj sa k nám. Piaty ročník bude o dokončení hrebeňa a torte.